Presne v tomto smere nám dal krajský súd za pravdu pri sťažnosti proti vzatiu obvineného do väzby. Krajský súd rozhodnutie sudcu pre prípravné konanie zrušil a zároveň nášho klienta (obvineného) súd prepustil z väzby na slobodu.
Z hľadiska tzv. dvojitého materiálneho základu vyžadovaného pre väzobné stíhanie obvinenej osoby, je nevyhnutné, aby k dôvodnosti podozrenia pristúpila aj existencia jedného alebo viacerých konkrétnych väzobných dôvodov upravených v § 71 ods. 1 písm. a/ (úteková väzba), písm. b/ (kolúzna väzba), písm. c/ (preventívna väzba) Trestného poriadku.
Existencia niektorého z väzobných dôvodov musí byť založená na dostatočne konkrétnych skutočnostiach, ktoré obavu z Trestným poriadkom predpokladaného väzobného následku reálne opodstatňujú. Nemôže ísť o akési hmlisté, abstraktné a konkrétnymi skutočnosťami nepodložené úvahy súdu, ktoré záver o existencii takejto obavy posúvajú do výlučne hypotetickej a špekulatívnej roviny.
Takýmto postupom by dochádzalo k neodôvodneným zásahom do Ústavou SR zaručenej osobnej slobody (pozri tiež uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 17.02.2010, sp. zn. 3 Tost 3/2010).
Dôvod väzby je významný a dostatočný, len pokiaľ je založený na skutočnostiach preukazujúcich, že ponechanie trestne stíhanej osoby na slobode alebo jej prepustenie z väzby môže naozaj spôsobiť následky, ktoré sú obsahom obavy ako väzobného dôvodu (nález Ústavného súdu SR z 11.10.2001, sp. zn. III. ÚS 38/2001).
V danej trestnej veci sťažnostný súd nezistil žiadne také konkrétne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali existenciu niektorého z väzobných dôvodov a pre ktoré by ústavne konformným spôsobom bolo možné pristúpiť k takému zásahu do osobnej slobody obvineného, aký inštitút väzby predstavuje. Z obsahu spisu teda nevyplýva žiadna taká skutočnosť, ktorá by tento výnimočný prostriedok zaistenia osôb robila opodstatneným a nevyhnutným.
Zásah do osobnej slobody jednotlivca predstavuje jeden z najzávažnejších zákrokov do základných ľudských práv a slobôd. V demokratickej spoločnosti, kde právo na slobodu a osobnú integritu tvorí základný kameň spravodlivosti, je každá forma obmedzenia tohto práva predmetom prísnej kontroly a musí byť vždy len v nevyhnutnom rozsahu a na základe konkrétnych skutočností a dôkazov.
Súdy majú povinnosť zabezpečiť, aby bola väzba použitá len v prípadoch, kde sú splnené všetky zákonné podmienky a kde existujú konkrétne dôkazy potvrdzujúce potrebu takéhoto zásahu. Je pritom povinnosťou obhajcu dbať na to, aby súdy tieto kritériá nepodliezali a na nedostatky dôsledne a vecne poukazovať.
V Bratislave, dňa 12.11.2023
