Prinášame Vám stanovisko pre denník Pravda – téma: Spor o dedičstvo:
Na úvod je potrebné poznamenať, že veľká väčšina dedičských konaní sa vyrieši nesporovo. Každé dedičské konanie je iné. V každom dedičskom konaní sa prejednáva rozdielny majetok rozdielnej hodnoty.
Najväčší vplyv na priebeh dedičského konania však má ľudský faktor, a teda účastníci konania. Od účastníkov konania v najväčšej miere závisí, či sa dedičské konanie prejedná bez sporov, alebo v rámci dedičského konania vznikne sporná otázka, resp. viacero sporných otázok, ktoré je potrebné riešiť.
Na základe skúseností z doterajšej praxe môžem uviesť, že najčastejšími spormi, ktoré vznikajú v rámci dedičského konania sú tieto kategórie sporov:
Notári, ktorí na základe poverenia príslušného okresného súdu prejednávajú dedičské konania nemajú právomoc riešiť spory dedičov. Môžu ich len viesť k tomu, aby sa dedičia dohodli, prípadne ich poučiť o následkoch prípadného sporu na ďalší priebeh dedičského konania.
V prípade ak počas dedičského konania vznikne spor, je vhodné obrátiť sa s vecou na advokáta, ktorý sa s prípadom oboznámi, vyhodnotí ho ako aj všetky súvisiace okolnosti a odporučí klientovi vhodný postup vo veci. Súdne konanie môže byť v niektorých fázach pre bežného človeka komplikované a nezrozumiteľné, a preto rada skúseného advokáta určite prispeje k pocitu komfortu účastníka konania. Rovnako môže nastať situácia, kedy má účastník konania možnosť uplatniť svoje právo, alebo námietku, avšak pre svoju nevedomosť toto právo či námietku neuplatní, čo spravidla býva v neprospech tohto účastníka. Na rozdiel od notára, či súdu, ktorí musia vec riešiť nestranne a nezaujate, advokát je povinný v prvom rade sledovať záujem svojho klienta, a teda vie vyhodnotiť, či je sporná otázka dôvodná a či má zmysel púšťať sa do sporu, aké práva môže klient uplatniť a kedy ich treba uplatniť a pod. Navyše advokát má okrem odborných predpokladov aj inú výhodu pre klienta. Advokát nie je zaťažený osobnými sympatiami, či antipatiami vo vzťahu k veci a ostatným dedičom, a teda je schopný vec profesionálne s odborným nadhľadom vyhodnotiť a vyriešiť.
Univerzálna odborná rada, ako sa vyhnúť sporu podľa môjho názoru neexistuje. Platí však pravidlo, že vždy je jednoduchšie dohodnúť sa. Tým, že spory vznikajú predovšetkým kvôli horším, resp. zlým medziľudským vzťahom, dá sa sporu vyhnúť, ak všetci účastníci dedičského konania budú pristupovať k ostatným účastníkom korektne a budú medzi sebou komunikovať.
Tiež je dobré, ak sa dedičia bavia vecne a svoje požiadavky vedia aj náležite zdokladovať a preukázať. Ak teda majú dedičia uchované listiny, písomné zmluvy, výpisy z účtov, spoločné fotografie, prípadne iné doklady, je to veľmi silne motivujúci faktor na zmierlivé vyriešenie dedičského konania.
Zo skúseností z praxe vieme, že korektná a vecná komunikácia nie je vždy možná práve kvôli osobnej citovej zaujatosti. V takýchto prípadoch je vhodné, ak sa účastníci konania nechajú zastúpiť odborníkom – advokátom, ktorý nemá ani k účastníkom ani k dedičstvu citovú väzbu a vie konštruktívne pristupovať k riešeniu problému a častokrát ho aj mimosúdne vyriešiť k spokojnosti klienta. Rovnako je možné obrátiť sa s problémom na skúseného mediátora, ktorý sa venuje riešeniu sporov mimosúdne. Práve toto môže byť cesta k tomu, že účastníci dedičského konania dosiahnu dohodu skôr.
Nie vždy je však možné mimosúdnu dohodu dosiahnuť a potom nezostáva účastníkom konania iné, ako vec riešiť súdnou cestou. Súd následne spornú vec prejedná, vykoná dôkazy a na základe vykonaných dôkazov vydá rozhodnutie, ktorým o veci autoritatívne rozhodne.
Tieto pojmy sa používajú predovšetkým v bežnej – hovorenej reči, odborné pojmy sú odlišné, ale vo všeobecnosti platí, že ak sa z nejakého dôvodu účastník dedičského konania nesúhlasí s obsahom listiny (osvedčenia o dedičstve, závetu, listiny o vydedení a i.), môže ho „napadnúť“, čo znamená, že môže použiť dostupné právne prostriedky na to, aby zvrátil účinky, ktoré táto listina vyvoláva, resp. ktoré mala vyvolať.
Osvedčenie o dedičstve je vydané notárom a po nadobudnutí právoplatnosti sa považuje za konečné rozhodnutie o spôsobe vysporiadania dedičstva po zosnulom poručiteľovi (považuje sa za ekvivalent súdneho rozhodnutia). Ak notár vydá osvedčenie o dedičstve a dedič s takýmto rozdelením dedičstva z akéhokoľvek dôvodu nesúhlasí, môže pred nadobudnutím právoplatnosti osvedčenia, do 15 dní od jeho vydania, požiadať súd o pokračovanie v dedičskom konaní, čím osvedčenie o dedičstve stratí platnosť a pokračuje sa v dedičskom konaní, ako keby k vydaniu osvedčenia o dedičstve nedošlo.
V prípade, ak dedič nesúhlasí so závetom, prípadne s listinou o vydedení, môže sa súdnou cestou (žalobou) domáhať určenia neplatnosti závetu, prípadne listiny o vydedení. Takúto žalobu je potrené podať v čase od začatia dedičského konania do jeho skončenia, pričom dedičské konanie sa v tomto prípade preruší až do konečného rozhodnutia o neplatnosti danej listiny.
Každé podanie na súd, či je to žiadosť o pokračovanie v dedičskom konaní, alebo žaloba musí obsahovať minimálne údaje o tom kto podanie robí, akej veci sa týka (odporúčam uvádzať vždy aj spisovú značku veci), čo sa má podaním dosiahnuť a ktorému súdu je podanie určené. Nakoniec každé podanie treba označiť dátumom a podpísať. Podpis nemusí byť úradne overený. Pre žaloby (podania, ktorými sa začína súdne konanie) zákon stanovuje prísnejšie kritéria a vyžaduje viac údajov, ktoré musia obsahovať. Každá žaloba musí okrem uvedených údajov obsahovať aj označenie účastníkov konania pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov, ktorých sa žalobca dovoláva, a musí byť z nej zrejmé, čoho sa žalobca domáha. Správne naformulovanie žaloby a označenie dôkazov nemusí byť vždy jednoduché, a preto pred podaním žaloby odporúčam konzultovať postup s advokátom, prípadne sa nechať v súdnom konaní aj zastúpiť. Súd spravidla sám nehľadá dôkazy a pokiaľ účastník nejaký dôkaz neoznačí, hoci by mu mohol pomôcť uspieť v súdnom konaní, súd ho nevykoná, čo je na škodu tohto účastníka. To isté však platí aj pre účastníkov, ktorí sú na strane žalovaných, ktorí rovnako ako žalobca majú svoje práva a môžu využívať prostriedky procesnej obrany, uvádzať dôležité tvrdenia a navrhovať dôkazy vo svoj prospech.
Ak sa dedič rozhodne „napadnúť“ darovaciu zmluvu medzi zosnulým poručiteľom a treťou osobou (tzv. určenie že vec patrí do dedičstva po poručiteľovi), alebo sa rozhodne „napadnúť“ platnosť závetu, či listiny o vydedení (tzv. určenie neplatnosti závetu, alebo listiny o vydedení), je potrebné, aby mal na to dotknutý dedič pádne dôvody.
Súd sa vecou začne zaoberať po podaní žaloby. Najskôr súd skúma, či má žaloba predpísané náležitosti a či sú splnené podmienky konania (napr. či sú zaplatené súdne poplatky; či sú účastníci, ktorí musia mať zástupcu zastúpení, a pod.).
Ak sú splnené podmienky konania súd sa začne zaoberať vecou samou. Súd v súdnom konaní na základe podanej žaloby skúma, či žalobca má naliehavý právny záujem na určení toho, čoho sa podanou žalobou domáha, a teda či sa rozhodnutím odstraňuje neistota vzťahu účastníkov konania, alebo rozhodnutie vytvára pevný základ pre usporiadanie takého vzťahu. Okrem naliehavého právneho záujmu je potrebné v konaní tiež preukázať obsahové, alebo formálne vady právneho úkonu, ktoré spôsobujú jeho neplatnosť. Tak závet, ako aj listina o vydedení musia mať predpísanú formu (písomnú) a obsah a musia byť vydané v súlade so zákonom. To isté sa týka aj darovacej zmluvy na nehnuteľnosti.
Pokiaľ tieto predpoklady listiny nespĺňajú, vzniká priestor na ich „napadnutie“. Súdne konanie v týchto prípadoch môže byť komplikované, hlavne pokiaľ ide o dokazovanie, keďže osoba, ktorá listinu spísala už nežije a nemôže podať autentické svedectvo. Do úvahy teda prichádzajú len ostatné dôkazy.
Dôkazné bremeno je v úvode súdneho konania na žalobcovi – na osobe, ktorá podala žalobu, a teda pred podaním žaloby je potrebné vyhodnotiť dôkaznú situáciu a zvoliť vhodnú stratégiu ďalšieho postupu. Dôležité je spomenúť, že súd sám nevyhľadáva dôkazy a rozhodne na základe situácie, ako mu ju objasní žalobca, prípadne na základe dôkazov, ktorými sa bráni žalovaný. Pred podaním žaloby, preto odporúčam poradiť sa s advokátom, ktorý situáciu vyhodnotí a poskytne klientovi odborné právne poradenstvo pri spísaní žaloby, pri vyhodnotení dôkazov (svedecké výpovede, listiny, dokumenty, znalecké posudky a pod.), ktoré je potrebné pre úspech v súdnom konaní zabezpečiť a predložiť.
Áno v tomto druhu sporov je rozdiel. Nespokojnosť s rozdelením majetku sa rieši v rámci dedičského konania. V tomto prípade je nesporné, čo je predmetom dedičstva. Spor vzniká o to, či je rozdelenie dedičstva správne, resp. v súlade s poslednou vôľou poručiteľa a so zákonom. V druhom prípade je predmetom sporu či časť majetku patrila, alebo nepatrila do dedičstva. Tento spor sa rieši v samostatnom súdnom konaní – mimo dedičského konania.
K nespokojnosti s rozdelením zdedeného majetku možno uviesť, že dedičské podiely sa určujú na základe závetu, resp. na základe zákona.
Ak sa dedí na základe závetu, rozdelenie majetku, prípadne veľkosť dedičských podielov je spravidla upravená závetom. V prípade dedenia zo závetu však nemožno vylúčiť dedenie neopomenuteľných dedičov, ktorými sú potomkovia zosnulého poručiteľa. Ak sa dedí zo závetu, maloletí potomkovia musia dostať minimálne svoj zákonný podiel a plnoletí potomkovia aspoň polovicu svojho zákonného podielu. Môže nastať situácia, kedy závet nerieši usporiadanie dedičských práv vo vzťahu k celej pozostalosti. Majetok v závete nespomenutý sa následne dedí na základe zákona.
Pri dedení zo zákona je základom pre určenie výšky dedičského podielu Občiansky zákonník. Ten rozdeľuje osoby, potenciálnych dedičov do 4 skupín, na základe ich príbuzenského alebo iného vzťahu k poručiteľovi. Pričom ak dedia dedičia na základe skoršej skupiny, je tým vylúčené dedenie dedičov v neskoršej skupine.
Okrem poradia skupiny, v ktorej sa dedí a tomu zodpovedajúcemu dedičského podielu, majú na veľkosť dedičského podielu vplyv aj neobvyklé dary, ktoré za života poručiteľa od neho dedič prijal. Neobvyklé dary sa započítajú do dedičského podielu toho dediča, ktorý dar prijal. V tomto smere je potrebné zdôrazniť, že sa zohľadňujú len dary neobvyklé (nie dary obvyklé pri príležitosti narodenín, resp. iných významných životných udalostiach). Neobvyklosť daru musí spočívať v jeho hodnote a povahe. Neobvyklým darom môže byť darovanie nehnuteľnosti, väčšej sumy peňazí, drahých šperkov a pod.
Pokiaľ ide o rozsah majetku spadajúceho do dedičstva, postupuje sa tak, ako je to uvedené v odpovedi na otázku č. 4) tohto vypracovania.
Napadnúť závet poručiteľa je možné až po smrti poručiteľa, a teda v rámci dedičského konania. Počas života poručiteľa totiž nie je na určení neplatnosti závetu naliehavý právny záujem. Závet môže byť totiž do smrti poručiteľa ešte zmenený, či odvolaný. Rovnako sa môže stať, že potomok, ktorý nesúhlasí so závetom sa dedičského konania nedožije, a teda nebude jeho účastníkom.
Pokiaľ ide o dôvod, ktorý je načrtnutý v otázke, platí ustanovenie o neopomenuteľných dedičoch, na základe ktorého maloletým potomkom sa musí dostať aspoň toľko, koľko robí ich dedičský podiel zo zákona, a plnoletým potomkom aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ich dedičského podielu zo zákona. Ak je závet v súlade s týmto pravidlom, dedičovi sa neplatnosti závetu nepodarí dovolať. V prípade, ak by bol závet v rozpore s týmto pravidlom, v tejto časti by bol závet neplatný, avšak keďže ide o neplatnosť relatívnu, musí sa svojho práva dedič domáhať v rámci dedičského konania. To, že jeden z potomkov dedí na základe závetu viac ako druhý samo o sebe neplatnosť závetu nespôsobuje.
V prípade, ak dotknutý dedič nesúhlasí s dôvodmi vydedenia, má možnosť domáhať sa na súde žalobou o určenie neplatnosti vydedenia. Poručiteľ môže vydediť svoje dieťa, resp. aj jeho deti len v zákone vymedzenom okruhu prípadov, a to ak tento potomok:
Zákon s inými dôvodmi vydedenia neráta, a teda z iných dôvodov nie je možné vydedenie uskutočniť. Dôvod musí byť v listine o vydedení výslovne uvedený a konkretizovaný. To znamená, že je potrebné aby listina o vydedení obsahovala údaje o tom kedy (alebo v akom časovom období) nastala skutočnosť, kde sa odohrala a tiež opis, ako udalosti prebiehali. Okrem toho musí listina o vydedení spĺňať aj ostatné obsahové a formálne náležitosti stanovené zákonom, inak je takýto úkon neplatný.
V prípade potreby sme Vám k dispozícii na kontaktoch advokátskej kancelárie.
Publikované v denníku Pravda 25. mája 2016
