Náhrada za pozemok pod cestou je dnes opäť aktuálnou témou pre vlastníkov, ktorých pozemky dlhodobo užívajú obce alebo vyššie územné celky bez reálnej kompenzácie. Ak sa na vašom pozemku nachádza obecná cesta, chodník, parkovisko, škola alebo iná verejná stavba, najnovšia judikatúra Ústavného súdu SR môže posilniť vašu právnu pozíciu.
Ak obec alebo vyšší územný celok dlhodobo užíva váš pozemok pod cestou, chodníkom, školou, parkom alebo inou verejnou stavbou, po najnovšej judikatúre Ústavného súdu SR môže byť opäť otvorená otázka primeranej náhrady. Neznamená to však, že obce musia automaticky platiť všetkým vlastníkom. Rovnako to neznamená, že sa automaticky otvoria staré prehraté súdne spory.
Nový právny vývoj skôr znamená, že súdy by už nemali mechanicky opakovať starý záver, podľa ktorého išlo len o jednorazovú náhradu premlčanú ešte v roku 2012. Pri nových alebo prebiehajúcich sporoch bude potrebné posúdiť, či je po viac ako 16 rokoch stále ústavne prijateľné, aby vlastník znášal obmedzenie svojho vlastníckeho práva bez reálnej kompenzácie.
Mnohé obce, mestá a vyššie územné celky užívajú pozemky, ktoré im vlastnícky nepatria. Typicky ide o pozemky pod:
Vlastník je síce zapísaný na liste vlastníctva, ale pozemok reálne nevie užívať, prenajať, zastavať ani s ním bežne nakladať. V praxi mu tak často zostáva len „holé vlastnícke právo“.
Tento problém vznikol najmä pri stavbách, ktoré boli vybudované ešte pred rokom 1989 alebo v období pred účinnosťou osobitnej právnej úpravy.
Zákon č. 66/2009 Z. z. upravuje majetkovoprávne usporiadanie pozemkov pod stavbami vo vlastníctve obce alebo vyššieho územného celku, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce alebo VÚC, vrátane priľahlej plochy, ktorá so stavbou tvorí neoddeliteľný celok. Ide o § 1 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z. z.
Kľúčové je ustanovenie § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z. z., podľa ktorého vzniká k pozemku pod stavbou právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ak vlastník stavby nemá ku dňu účinnosti zákona k pozemku iné právo. Prakticky to znamená, že obec alebo VÚC môže stavbu na cudzom pozemku naďalej užívať, hoci vlastníkom pozemku je súkromná osoba.
Zákon mal byť dočasným riešením. Vlastnícke vzťahy sa mali následne vysporiadať napríklad zámenou pozemkov alebo pozemkovými úpravami. V mnohých prípadoch sa to však nestalo ani po viac ako 16 rokoch.
Dlhé roky prevládal na súdoch výklad, podľa ktorého vlastníkovi patrila za zákonné vecné bremeno iba jednorazová náhrada.
Súdy zároveň často vychádzali z toho, že tento nárok sa premlčal v trojročnej lehote od účinnosti zákona č. 66/2009 Z. z. Výsledkom bolo, že mnohé žaloby vlastníkov boli zamietané pre premlčanie.
Problém bol v tom, že tento výklad viedol k veľmi tvrdému výsledku: obec alebo VÚC mohla cudzí pozemok dlhodobo užívať, zatiaľ čo vlastník už nemal reálnu možnosť získať náhradu.
Ústavný súd SR v rozhodnutí PL. ÚS 12/2025 riešil práve otázku, či je takýto stav dlhodobo ústavne udržateľný. V konaní bolo poukazované na to, že zákon č. 66/2009 Z. z. výslovne neupravuje charakter náhrady, jej výšku, spôsob určenia ani podmienky jej uplatnenia.
Ústavný súd SR nevytvoril automatickú povinnosť obcí platiť všetkým vlastníkom. Zároveň však otvoril priestor na prehodnotenie doterajšej judikatúry.
Podstatou zmeny je myšlienka, že výklad, ktorý mohol byť akceptovateľný krátko po prijatí zákona, nemusí byť spravodlivý po 16 rokoch nečinnosti pri vysporiadaní pozemkov.
Inak povedané: ak mal byť zákon č. 66/2009 Z. z. len dočasným riešením, súdy musia prihliadať na to, že dočasný stav sa v mnohých prípadoch zmenil na dlhodobé obmedzenie vlastníckeho práva bez reálnej náhrady.
Zjednocujúce uznesenie Ústavného súdu SR PLz. ÚS 1/2026 z 15.04.2026 riešilo časové účinky tejto zmeny judikatúry. Podľa dostupného znenia sa právny názor týka prekonania skoršej judikatúry o povahe náhrady za vecné bremeno podľa zákona č. 66/2009 Z. z. a jeho uplatnenia v čase.
Rozhodujúci je časový moment určený v zjednocujúcom uznesení PLz. ÚS 1/2026. Nový právny názor Ústavného súdu SR uplatní na právoplatné rozhodnutia všeobecných súdov vyhlásené po právoplatnosti uznesenia Ústavného súdu SR PL. ÚS 12/2025 z 28.05.2025. Ak vlastník prehral spor právoplatne pred týmto rozhodujúcim okamihom, nová judikatúra sama osebe neznamená automatické zrušenie alebo obnovenie starého rozhodnutia.
Áno, v niektorých prípadoch to môže dávať zmysel. Treba však rozlišovať dve situácie.
Ak vlastník už v minulosti žaloval obec alebo VÚC a súd právoplatne rozhodol o tom istom nároku za rovnaké obdobie, rovnakú vec nemožno jednoducho žalovať znova. V civilnom konaní platí prekážka právoplatne rozhodnutej veci podľa § 230 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok.
Iná situácia môže nastať, ak vlastník uplatňuje nový nárok za nové obdobie, ktoré nebolo predmetom starého rozsudku. Vtedy treba žalobu pripraviť veľmi presne: odlíšiť časové obdobie, právny základ aj skutkové tvrdenia.
Pri nárokoch formulovaných ako bezdôvodné obohatenie treba myslieť aj na premlčanie.
Nárok môže prichádzať do úvahy najmä vtedy, ak:
Každý prípad však treba posúdiť individuálne. Rozhodujúce bude najmä to, kto je vlastníkom stavby, aký je právny režim pozemku, odkedy obec pozemok užíva a či už medzi stranami prebehol súdny spor.
V praxi môže byť nárok formulovaný viacerými spôsobmi. Podľa okolností môže ísť najmä o:
Nie je vhodné automaticky predpokladať, že každému vlastníkovi patrí pravidelná „renta“. Ústavný súd otvoril priestor na zmenu právneho pohľadu, ale konkrétny nárok musí vždy posúdiť všeobecný súd podľa skutkových okolností.
Ak ste pôvodný spor právoplatne prehrali, nemôžete jednoducho podať znova tú istú žalobu. To však nemusí úplne vylučovať nový postup. Možnosť novej žaloby bude závisieť najmä od toho:
Pri starých prehratých sporoch je preto kľúčové najprv analyzovať pôvodnú žalobu, rozsudok a odôvodnenie rozhodnutia. Až potom sa dá zodpovedne povedať, či nová žaloba dáva zmysel.
Pred právnym posúdením odporúčame pripraviť:
Možno áno. Samotné vlastníctvo pozemku však nestačí. Treba overiť, či ide o pozemok pod stavbou podľa zákona č. 66/2009 Z. z., kto je vlastníkom stavby, či existuje zmluva alebo iný právny titul a či nárok nie je premlčaný.
Nie. Nová judikatúra neznamená automatickú platobnú povinnosť obcí alebo VÚC. Znamená však silnejšiu argumentačnú pozíciu vlastníkov v individuálnych rokovaniach a súdnych konaniach.
Nie automaticky. Nová judikatúra sama osebe neznamená automatickú revíziu starého rozsudku.
Možno áno, ale nie na ten istý nárok za rovnaké obdobie. Nová žaloba môže prichádzať do úvahy najmä pri novom období alebo inom právnom základe, ktorý nebol predmetom pôvodného rozhodnutia.
Závisí od konkrétneho prípadu. Nárok sa môže formulovať ako primeraná náhrada za zákonné vecné bremeno, ako opakovaná náhrada za obmedzenie vlastníckeho práva.
Nie. Typicky ide o obecné cesty, chodníky a parkoviská, ale problém sa môže týkať aj škôl, škôlok, kultúrnych domov, parkov, verejnej zelene a iných stavieb obcí alebo VÚC.
Najnovšia judikatúra Ústavného súdu SR výrazne posilnila postavenie vlastníkov pozemkov pod obecnými a krajskými stavbami. Neznamená automatické odškodnenie, ale otvára priestor na to, aby sa súdy opäť zaoberali otázkou primeranej náhrady.
Ak obec alebo VÚC dlhodobo užíva váš pozemok bez toho, aby vám poskytla náhradu, odkúpila ho, vymenila alebo vyriešila pozemkové úpravy, oplatí sa preveriť, či máte nárok na kompenzáciu.
Najmä pri starších sporoch je však potrebná opatrnosť. Rozhodujúce bude, či nejde o už právoplatne rozhodnutú vec, za aké obdobie sa nárok uplatňuje a či nie je premlčaný.
Potrebujete posúdiť, či máte nárok na náhradu za pozemok pod obecnou cestou alebo inou verejnou stavbou? Kontaktujte nás a preveríme váš prípad podľa aktuálnej judikatúry Ústavného súdu SR.
