Vydedenie je právny akt, ktorým poručiteľ zbavuje svojho potomka dedičského práva. Podľa slovenského právneho poriadku môže byť vykonané len na základe zákonom stanovených dôvodov. Neexistencia niektorého z dôvodov vydedenia má za následok, že dedič, ktorého sa vydedenie týka bude dediť aj napriek spísanej listiny o vydedení, ak preukáže, že dôvody vydedenia neboli splnené, ľudovo povedané ak preukáže neplatnosť vydedenia.
Občiansky zákonník uvádza štyri zákonné dôvody vydedenia, a to:
Poručiteľ môže vydediť potomka, ak
V praxi sa stáva, že vydedený potomok dôvody uvedené v listine o vydedení spochybňuje a domáha sa svojho dedičského práva. nemajú opodstatnenie.
Každý prípad sa skúma individuálne a otázka úspechu v súdnom konaní závisí od posúdenia veľkého množstva skutkových a právnych okolností, preto je vhodné, aby sa dedič, resp. dedičia nechali zastúpiť advokátom, ktorý má skúsenosti s takýmto druhom agendy.
Zo súdnej praxe: Nezáujem potomka vyvolaný poručiteľom
Existujú prípady, kedy poručiteľ sám prispel k vzniku situácie, ktorá bola dôvodom na vydedenie. Ak poručiteľ neprejavoval záujem o svojho potomka, resp. sám odmietal kontakt s vydedeným potomkom, potom dôvody vydedenia nemusia byť prítomné, a vydedený potomok má možnosť domáhať sa svojho dedičského práva.
Zo súdnej praxe: Neposkytnutie pomoci potomkom, v čase keď ju poručiteľ nepotreboval
Rovnako ako v predchádzajúcom prípade, aj v prípade neposkytnutia pomoci v chorobe, v starobe alebo v iných závažných prípadoch je nevyhnutné, aby poručiteľ bol v situácií kedy takú pomoc od potomka skutočne potreboval. Preto ak poručiteľ pomoc nepotreboval, opäť má vydedený potomok má možnosť domáhať sa svojho dedičského práva.
Uvedené dva prípady sú len ukážka pestrosti životných situácií, v ktorých sme klientov úspešne zastupovali.
Záver
Pri spochybnení dôvodov vydedenia je dôležité dôkladne zvážiť všetky okolnosti, vrátane vzťahov a komunikácie medzi poručiteľom a potomkom.
Zákonné dôvody musia byť jasne preukázané a prípadný nezáujem potomka, spôsobený správaním poručiteľa, resp. neposkytovanie pomoci keď ju poručiteľ nepotreboval, nemôže byť bez ďalšieho považované za dôvod na vydedenie. Každý prípad je potrebné posudzovať individuálne s ohľadom na všetky dostupné dôkazy a skutočnosti.
Aj pre poručiteľov je dôležité, aby sa pred spísaním listiny o vydedení poradili, a pokiaľ možno dôvod vydedenia čo najpresnejšie v listine o vydedení vymedzili, a to nielen zákonným dôvodom, ale aj konkrétnymi skutkovými okolnosťami, inak sa ľahko môže stať, že posledná vôľa poručiteľa bude v konečnom dôsledku možno aj úspešne spochybnená.
Bratislava, 4.8.2024
Vydedenie je právny akt, ktorým poručiteľ zbavuje svojho potomka dedičského práva. Podľa slovenského právneho poriadku môže byť vykonané len na základe zákonom stanovených dôvodov. Neexistencia niektorého z dôvodov vydedenia má za následok, že dedič, ktorého sa vydedenie týka bude dediť aj napriek spísanej listiny o vydedení, ak preukáže, že dôvody vydedenia neboli splnené, ľudovo povedané ak preukáže neplatnosť vydedenia.
Občiansky zákonník uvádza štyri zákonné dôvody vydedenia, a to:
Poručiteľ môže vydediť potomka, ak
V praxi sa stáva, že vydedený potomok dôvody uvedené v listine o vydedení spochybňuje a domáha sa svojho dedičského práva. nemajú opodstatnenie.
Každý prípad sa skúma individuálne a otázka úspechu v súdnom konaní závisí od posúdenia veľkého množstva skutkových a právnych okolností, preto je vhodné, aby sa dedič, resp. dedičia nechali zastúpiť advokátom, ktorý má skúsenosti s takýmto druhom agendy.
Zo súdnej praxe: Nezáujem potomka vyvolaný poručiteľom
Existujú prípady, kedy poručiteľ sám prispel k vzniku situácie, ktorá bola dôvodom na vydedenie. Ak poručiteľ neprejavoval záujem o svojho potomka, resp. sám odmietal kontakt s vydedeným potomkom, potom dôvody vydedenia nemusia byť prítomné, a vydedený potomok má možnosť domáhať sa svojho dedičského práva.
Zo súdnej praxe: Neposkytnutie pomoci potomkom, v čase keď ju poručiteľ nepotreboval
Rovnako ako v predchádzajúcom prípade, aj v prípade neposkytnutia pomoci v chorobe, v starobe alebo v iných závažných prípadoch je nevyhnutné, aby poručiteľ bol v situácií kedy takú pomoc od potomka skutočne potreboval. Preto ak poručiteľ pomoc nepotreboval, opäť má vydedený potomok má možnosť domáhať sa svojho dedičského práva.
Uvedené dva prípady sú len ukážka pestrosti životných situácií, v ktorých sme klientov úspešne zastupovali.
Záver
Pri spochybnení dôvodov vydedenia je dôležité dôkladne zvážiť všetky okolnosti, vrátane vzťahov a komunikácie medzi poručiteľom a potomkom.
Zákonné dôvody musia byť jasne preukázané a prípadný nezáujem potomka, spôsobený správaním poručiteľa, resp. neposkytovanie pomoci keď ju poručiteľ nepotreboval, nemôže byť bez ďalšieho považované za dôvod na vydedenie. Každý prípad je potrebné posudzovať individuálne s ohľadom na všetky dostupné dôkazy a skutočnosti.
Aj pre poručiteľov je dôležité, aby sa pred spísaním listiny o vydedení poradili, a pokiaľ možno dôvod vydedenia čo najpresnejšie v listine o vydedení vymedzili, a to nielen zákonným dôvodom, ale aj konkrétnymi skutkovými okolnosťami, inak sa ľahko môže stať, že posledná vôľa poručiteľa bude v konečnom dôsledku možno aj úspešne spochybnená.
Bratislava, 4.8.2024
