Ak ku krádežiam PHM malo dochádzať postupne, resp. priebežne po dlhšiu dobu, skutok je celkom jednoznačne pokračovacím trestným činom. V takom prípade je potrebné jednotlivé čiastkové útoky v skutkovej vete uznesenia o vznesení obvinenia podrobne špecifikovať.
Súhrnné vymedzenie viacročného časového obdobia a následné strohé zhrnutie celkového objemu odcudzených pohonných hmôt je nedostatočné, čo robí takto vymedzenú výrokovú časť uznesenia o vznesení obvinenia rozpornou so znením ustanovenia § 206 ods. 3 Trestného poriadku, ako aj rozpornou s ustálenou rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.
Podľa § 34 ods. 1 Trestného poriadku: „Obvinený má právo od začiatku konania proti svojej osobe vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu, a k dôkazom o nich, má však právo odoprieť vypovedať. …“
Podľa § 206 ods. 3 Trestného poriadku: „Uznesenie o vznesení obvinenia musí obsahovať označenie osoby, voči ktorej sa vznáša obvinenie, opis skutku s uvedením miesta, času, prípadne iných okolností, za ktorých k nemu došlo tak, aby skutok nemohol byť zamenený s iným skutkom, zákonného pomenovania trestného činu, o ktorý v tomto skutku ide, a to aj s uvedením príslušného ustanovenia Trestného zákona a skutočností, ktoré odôvodňujú vznesenie obvinenia.“
Podľa Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod sp. zn. 2 Tdo 38/2016: „Skutková veta nie je totožná s právnou vetou a spravidla nepoužíva terminológiu právnej vety, aj keď sa niekedy použité výrazy a formulácie skutkovej vety a právnej vety nevyhnutne prekrývajú (zhodujú). Skutková veta však musí s dostatočnou obsahovou určitosťou vyjadrovať všetky skutkové okolnosti, ktoré sú kvalifikačným momentom použitej právnej kvalifikácie“
Podľa Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod sp. zn. 3 Tdo/54/2016: „Každý čiastkový útok pokračovacieho trestného činu musí byť presne špecifikovaný (čo, kto, kedy, kde, ako…), lebo iba takto ustálený a dokázaný stav môže tvoriť, ako jeden „malý skutok“ v súhrnne s ďalšími, jeden „veľký“ pokračovací trestný čin – skutok.
Nedodržanie dostatočnej určitosti skutkovej vety (nielen) vo vzťahu k jednotlivým čiastkovým útokom pokračovacieho trestného činu je porušením práva na obhajobu, konkrétne porušenie práva podľa § 34 Trestného poriadku od začiatku konania sa vyjadrovať ku všetkým skutočnostiam, ktoré sú obvinenému kladené za vinu.
V Bratislave, dňa 11.11.2023
